Herpetologické sympózium napomáha porozumieť svetu plazov a obojživelníkov
29.10.2025
Na SPU v Nitre sa 24. – 25. októbra konalo Herpetologické sympózium 2025, ktoré zorganizovala Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov (FAPZ) SPU v spolupráci so združením Wild Nature.
Podujatie prinieslo aktuálne poznatky z oblasti výskumu, ochrany a chovu plazov a obojživelníkov. „Herpetológia ako jeden zo základných odborov zoológie skúmajúcich plazy a obojživelníky nie je len o vede a výskume. Je to odbor, ktorý môže robiť len človek s hlbokým záujmom a nadšením,“ uviedol na otvorení dekan FAPZ profesor Marko Halo. Vyzdvihol, že podujatie spája odborníkov, študentov, pedagógov i priaznivcov herpetológie.
Sympózium potvrdilo svoj význam ako platforma pre odbornú diskusiu, ponúklo priestor na networking. Do odborného programu sa zapojilo 93 účastníkov. Odznelo 17 prednášok v troch blokoch, zameraných na veterinársku, chovateľskú a ochranársku oblasť, prezentovaných bolo 12 študentských posterov. Odborná porota ocenila aj tri najlepšie študentské práce. Prvé miesto získala Stela Velčická zo SOŠ veterinárnej v Bratislave s príspevkom „Výskyt gastrointestinálnych parazitov plazov z chovproduktov“. Druhé miesto obsadil Adrián Krúpa z UVLF v Košiciach s príspevkom „Vplyv hadieho jedu hybrida rodu Trimeresurus a jeho rodičovských druhov na živočíšny model“. Tretie miesto patrilo Radkovi Baďurovi z Veterinárnej univerzity v Brne, ktorý predstavil príspevok „Roztoči ako nebezpečenstvo v chovoch plazov“.
Jednou zo zaujímavých tém sympózia bola prednáška o chove a odchove korytnačky orlície bornejskej, ktorú prezentoval hlavný kurátor plazov Zoo Praha Petr Velenský s manželkou Natašou. Práve chov korytnačiek bol prienikom pre spoluprácu pražského ZOO s Viváriom FAPZ pod vedením Róberta Kirchnera. „Korytnačky sú veľmi komunikatívne tvory. Orlícia bronejská je obrovský druh sladkovodnej korytnačky z juhovýchodnej Ázie. Je kriticky ohrozená, žije v Indonézii a Malajzii a dorastá až do dĺžky 80 cm a váhy 50 kg. Je to tajuplná korytnačka, dlho sa o nej nič nevedelo a práve univerzity tu zohrávajú svoju výskumnú úlohu. V ZOO chováme asi 46 druhov korytnačiek, každý rok rozmnožujeme 10 až 12 druhov,“ povedala Nataša Velenská, hlavná chovateľka plazov a obojživelníkov ZOO Praha. Doplnila, že k hlavným cieľom modernej ZOO neodmysliteľne patrí výskum, ochrana prírody či záchranné projekty. Pripomenula, že práve v pražskej ZOO chovatelia pod vedením manžela Petra v roku 2012 ako prví na svete objavili spôsob rozmnožovania ohrozenej sladkovodnej indickej korytnačky korunkovej, ktorý bol pre vedcov dovtedy tajomstvom. „Spôsob jej reprodukcie je zaujímavý a celkom jedinečný. Vajíčka kladie do vody, po opadnutí vody sa vajíčka vyvíjajú na súši. Po skončení obdobia sucha sú však opäť zaplavené, čo je impulzom na vyliahnutie mláďat. Naši chovatelia napodobnili unikátny spôsob inkubácie vajec a potvrdili tak predpoklady o kladení vajec do vody,“ priblížila N. Velenská. Stavy korytnačky korunkovej v prírode dnes v súvislosti s nadmerným lovom a zhoršovaním životného prostredia prudko klesajú. Zásadný objav o spôsobe ich rozmnožovania tak môže výrazne pomôcť záchrane tohto druhu, dodala.
Ako podčiarkol hlavný organizátor sympózia, vedúci univerzitného vivária doktor Róbert Kirchner z Ústavu chovu zvierat FAPZ, Herpetologické sympózium je investíciou do poznania, spolupráce a novej generácie odborníkov. „Ak chceme chrániť a rozumieť svetu plazov a obojživelníkov, musíme prepájať vedu, prax a nadšenie ľudí, ktorí to nevzdávajú. Úspech tohto ročníka je jasným signálom, že na Slovensku máme talent, chuť napredovať a potenciál udávať smer. Verím, že spoločne dokážeme posúvať hranice poznania ešte ďalej,“ uviedol.
Titulná foto zľava: P. Velenský, R. Kirchner, N. Velenská, E. Kočner, P. Pastorek
